Aby rôzne deti mali rovné šance

Práci v sociálnej oblasti sa venuje už viac ako 20 rokov a nepoľavuje. Podieľa sa na rôznych aktivitách a projektoch aj v spolupráci s Úniou materských centier, ktorých primárnym cieľom je ochrana práv detí a rodiny. Je odbornou garantkou projektu Učenie pre život, v rámci ktorého zastrešuje sociálne poradenstvo a podporu pre líderky projektu v jednotlivých materských centrách na celom Slovensku. V rozhovore poukázala na to, že je veľmi jednoduché ocitnúť sa „na druhej strane“, tej znevýhodnenej a práve preto by sme sa mali všetci snažiť odstraňovať bariéry medzi „nimi“ a „nami“, lebo nikdy nevieme, kedy sa tam ocitneme. Bez servítky hovorí o tom, že o ľudských právach, aj tých detských a ich napĺňaní sa nemá diskutovať a polemizovať.

Autorka fotografie: Mária Rojko

Roky sa venujete sociálnej práci v rôznych oblastiach, pričom veľkú časť tvorí práve pomoc deťom. Aká bola vaša cesta k tejto oblasti?
Mám pocit, že kráčam stále rovnako – od skončenia vysokej školy sa snažím spolutvoriť najmä projekty a systémy, zamerané na ochranu práv detí. Za viac než 20 rokov sa toho nazbiera. Ale keby som mala povedať, kde som skutočne cítila, že niečo pomáha, že „pred tým“ to bolo horšie a „potom“ lepšie, boli by to začiatky projektu PENTAGON, dnes Mix klub v Detskom fonde Slovenskej republiky. V mestskom gete sme otvorili predškolské vzdelávania pre deti, ktoré nechodili do škôlky a do školy nastupovali oproti rovesníkom znevýhodnené. A ešte by som vyzdvihla projekt systému profesionálnych rodín, ktorý umožnil deťom z detského domova POHODA žiť dôstojne – v dočasných (profesionálnych) rodinách, nie v skupinách so striedajúcimi sa vychovávateľmi, až dovtedy, kým sa pre ne nenašli rodiny „navždy“.

V čom vidíte najväčšie problémy detí zo znevýhodnených rodín? Čo je pre nás samozrejmé a pre tieto rodiny nie?
Ľudia žijú, ako vedia – ale nie tak, ako chcú, ako by túžili. Ja za najväčší problém považujem bariéry medzi „nimi“ a „nami“, často vytvorené umelo, len preto, že nepoznáme riešenia. Pritom je také ľahké ocitnúť sa „na druhej strane“! Stačí ochorieť a nemať z čoho splácať hypotéku a ste jednou nohou na ulici. Stačí, keď sa vám narodí znevýhodnené dieťa a váš dovtedy vyrovnaný rodinný rozpočet sa zmení na nočnú moru, pretože po odrátaní vašich „režijných nákladov” plus nákladov na všetky lieky, vitamíny, rehabilitácie či pomôcky sa prepadnete z bežnej rodiny do rodiny, ktorá bojuje s pokrytím základných potrieb. Stačí, aby ste sa narodili s nesprávnou (fakt nesprávnou?) farbou pleti a zažijete to, ako sa na vás pozerajú cez prsty a budete sa musieť snažiť oveľa viac než iní, aby ste obstáli. Skúsme si obliecť kožu znevýhodnených ľudí a pozrime sa na svet okolo nás ich očami. Zreteľne uvidíme, čo je nastavené zle.

Skúsme si obliecť kožu znevýhodnených ľudí a pozrime sa na svet okolo nás ich očami. Zreteľne uvidíme, čo je nastavené zle.

Ktorý vek je vo vývoji dieťaťa najpodstatnejší? Existujú na to nejaké štúdie?
Každý. Naozaj každý, pretože v každom období sa dá hľadať priestor na zlepšenie kvality života. Ale najintenzívnejší je, samozrejme, vek, kedy sme deťmi, keď ešte len „zbierame“, keď ešte nemusíme naprávať.

Ale najintenzívnejší je, samozrejme, vek, kedy sme deťmi, keď ešte len „zbierame“, keď ešte nemusíme naprávať.

Ste odbornou garantkou projektu Učenie pre život – čím vás tento projekt oslovil? Môžete nám o ňom povedať viac?
Projekt Učenie pre život je jednoducho ľudským projektom. Na nič sa nehrá, len otvára brány centier aj pre mamy či rodiny s deťmi, ktoré prežívajú ťažké obdobie a ponúka pomoc – tým, že bude pracovať s ich deťmi či im pomôže posunúť sa vo vývoji nenásilnou formou alebo pomôže v kontakte s inými deťmi. Využíva potenciál komunity. Iste, nájdete v ňom prvky Montessori systémov aj iných rozvojových programov. Ale vždy je to jeden človek (a veľmi často jedna žena), ktorá sa v komunite prestane báť a dovolí svojim deťom hrať sa s deťmi zo znevýhodneného prostredia. Nestane sa nič, len jeden za druhým začnú opadávať predsudky a pridávať sa ďalší. Je to efekt snehovej gule – to dobré sa nabaľuje…

Pre koho je projekt určený – s akými rodinami v ňom líderky materských centier pracujú?
Nastavili sme to takto: klientkami projektu sú ženy a ich deti, resp. rodiny, ktoré sa „tu a teraz“ boria s vážnymi problémami, ktoré ich vytláčajú na okraj spoločnosti. Skúsime si to povedať na príkladoch. Sú to rodiny, ktoré žijú v málo podnetnom prostredí, rodiny, ktoré musia vyjsť z finančného minima, rodiny, ktoré majú zdravotne znevýhodnené dieťa či rodiny, ktoré si prešli násilím. Spája ich to, že v nich rastú deti od 0 do 6 rokov.

Sú to rodiny, ktoré žijú v málo podnetnom prostredí, rodiny, ktoré musia vyjsť z finančného minima, rodiny, ktoré majú zdravotne znevýhodnené dieťa či rodiny, ktoré si prešli násilím.

Ako projekt funguje a ako pomáha týmto rodinám?
Líderky materských centier sú zároveň nesmierne šikovné v edukácii malých detí. Hľadajú, pátrajú po riešeniach, dokážu zistiť, čo dieťa „ešte“ potrebuje, aby sa cítilo medzi inými deťmi dobre. Takže sa spoločne hlavne učíme. Rovnako spoločne hľadáme riešenia na rôzne problémy, ktoré si rodiny so sebou nesú: od oddlžovania, hľadania nového bývania až po pochopenie systému podpôr a kompenzácií. A najmä vytvárame atmosféru, aby sa v centrách všetci spolu dobre cítili. Aby to bol pre nich bezpečný priestor.

Rodiny zapojené v projekte Učenie pre život v Materskom centre Nezábudka v Žiline

V čom je projekt iný oproti iným projektom pomáhajúcim deťom?
Jednou vetou: Spája dobrých ľudí z komunít v prospech toho, aby rôzne deti mali rovné šance.

Projekt má za sebou prvý rok, čo sú tie najdôležitejšie zmeny, ktorými prešiel? Sú nejaké výsledky, na ktoré ste hrdí a sú medzníky, z ktorých ste sa poučili do ďalších rokov?
Viem, aké je ťažké stavať inkluzívne skupiny: to, že to naše líderky dokázali, je pre mňa výhrou. Rovnako ako to, že sa ľudia vracajú, ostávajú v programoch. A koniec koncov, stačí sa pozrieť na deti, ako napredujú a viete, čo je dobré.

Rodina je v projekte 11 mesiacov, čo sa s ňou stane potom?
Chceme, aby bol projekt udržateľný. Preto sú pre rodiny z projektu otvorené aj ďalšie aktivity v centrách, do ktorých sa zapájajú, aj keď projekt pre ne skončí.

Ako môže bežný človek prispieť do projektu, či už finančne, svojím časom vo forme dobrovoľníctva alebo materiálne?
Projekt Učenie pre život je otvoreným živým mechanizmom a vždy spolu vieme hovoriť o tom, ako by sa do neho mohli zapojiť aj ďalší. Niekto venuje trochu peňazí, niekto ich venuje viac, niekto kúsok času, niekto zasa niečo vyrobí. Pre mňa bolo zážitkom, ako sa spojili dobrovoľníci z poisťovne Generali s líderkami projektu a navrhli a vyrobili, resp. vystružlikali nové učebné pomôcky.

Jedna z Montessori pomôcok vyrobená dobrovoľníkmi z poisťovne Generali

Prečo má zmysel venovať čas, energiu a peniaze práve do detí a ich výchovy a rozvoja? Má to potenciálne dosah okrem zlepšenia života daných detí a rodín aj celkovo na spoločnosť či ekonomiku štátu?
Možno to poviem tvrdo, ale o ľudských právach a ich napĺňaní sa nediskutuje, nepolemizuje. Jednoducho, s týmto projektom sú komunity ľudí z materských centier otvorenejšie, férovejšie. To už teraz vieme naisto – tak sa nepýtajme „prečo“, ale „ako“ to urobiť, aby bol tento projekt ešte lepší.

Rodiny zapojené v projekte Učenie pre život v Materskom centre Nevedko v Ružomberku

Viac o programe Učenie pre život, ktorý v rámci celosvetovej iniciatívy The Human Safety Net spustila poisťovňa Generali v spolupráci s Úniou materských centier so snahou pomôcť deťom zo znevýhodnených rodín na Slovensku sa dozviete na www.ucenieprezivot.sk

Publikované na www.generalibalans.sk