Tie ženy, ktoré menili svoje komunity… už dávno pred nami. Poznáte Magdalénu?
20. februára 2024Nevymysleli sme to, čo robíme v materských centrách – už pred nami tu, v každom meste, v každej obci, žili ženy, ktoré ich zmenili. Trpezlivo, pomaly búrali stereotypy. Učili deti, že sa dá žiť aj láskavo, úctivo, tvoriť hodnoty nielen pre seba a pre svoje rodiny, ale pre ostatných nablízku. Skrášľovali spoločné priestory. Vymýšľali spôsoby, ako sa dôstojne postarať o slabších, znevýhodnených. Vzdelávali.
Tie ženy často ostávajú v úzadí, nie sú v učebniciach, nemajú pamätné tabule.
Veď si len hoďte slovné spojenie: „významné osobnosti“ vo vašom meste či obci do google.com. Vypadne vám dlhý zoznam mužov – ten naprojektoval most, ten bol významným riaditeľom školy. Ten to tu vyplienil.
Ale ženy? Prečo v tých zoznamoch nie sú – v pomere 1:1 alebo „fifty – fifty“, tak ako tu spolu žijeme?
Poďme spolu hľadať.
V tekto sérii blogov a statusov prinesieme príbehy z minulosti.
A vás možno napadnú ďalšie a ďalšie mená.
Nezabudnime.
Viete, kto bola Mária Hollósyová?
Výšivkárka. Pch! Takých je veľa, čo vedia tvoriť krásne obrusy, či kroje! Prečo by sme si mali pamätať práve ju?
Je to jednoduché.
Založila školu a dala ženám a dievčatám z okolia Cífera prácu. A vzdelanie. Vďaka nej sa zoznámili s ľuďmi a uverili, že svojou zručnosťou…
Tak sa na jej príbeh pozrime bližšie.
Narodila sa v roku 1858 v Opoji.
Navrhovala a vyšívala korunovačnú pre uhorskú cisárovnú Zitu, pre cisárovnú Alžbetu – Sisi, pre španielskú kráľovnú Máriu… ale aj pre grófku Zichi, ktorá zmenila jej život.
Mária pracovala v Kerestúre na pošte, a to v čase, keď ešte nebolo úplne zvykom, aby ženy pracovali – no, vlastne pracovať pracovali, ale za svoju prácu nedostávali plácu. Máriu jej otec vydedil, pretože chcela žiť po svojom, odmietla dohodnutý sobáš.
Stretnutie dvoch žien sa stalo osudovým.
Bábiky vo vyšívaných krojoch, ktoré zdobili všedný priestor poštového úradu zaujali Šarlotu Zichy natoľko, že ich vzala do Viedne a do Pešti, kde vzbudili veľký záujem.
Grófka a poštmajsterka sa dohodli, že skúsia predať šikovnosť žien a dievčat z okolia. Videli, ako žijú: ako sa ich talent rozpúšťa v ťažkej práci na poli a na dome, ako sú úplne závislé od svojich mužov, otcov či bratov. Ako nemôžu študovať. Šarlota Zichy rýchlo našla ďalšiu spojenkyňu: Izabellu Habsburskú. Tú výšivky nadchli. Začala nosiť vyšívané šaty a inšpirovala ďalšie šľachtické rodiny – aby podporovali ľudovú tvorbu žien. A nielen to. Pomohla založiť Ženský spolok pre podporu domáceho vyšívačského priemyslu v Prešporku a okolí a na jeho činnosť prepožičala aj časť svojho kaštieľa v Cíferi. Tam sa mladé ženy učili vyšívať, aj navrhovať ornamenty, predkresľovať vzory, vyrezávať predlohy do tvrdého papiera. Mária bola hlavnou návrhárkou a učiteľkou. Bola mimoriadna, mala cit pre farby, ich komponovanie do vzorov.
V roku 1900 na Veľkej svetovej výstave v Paríži získali výšivky z dielne spolku zlatú cenu Grand Prix.
To pomohlo, aby sa výšivky z Cífera dostali do módnych časopisov, zrazu ich každý chcel a dievčatá mohli pracovať. Úplným hitom sa stali dvojdielne šaty inšpirované ľudovým opleckom z roku 1894, neskôr známe pod pojmom Izabella. Nevídané. V čase najväčšieho rozmachu spolok zamestnával až 1500 žien.
Mária Hollósyová inšpirovala mnohé ženy: keď ju videli, ako sa nevzdala, ako hľadala inšpiráciu v starých vzoroch, ale aj v prírode a v snoch. Neostala zavretá len v regióne pri Bratislave. Študovala, čo vytvorili iné ženy pred ňou v Španielsku, Francúzsku, Holandsku, Belgicku a Rakúsko-Uhorsku, inšpirovala sa. Vo svojich kartónových návrhoch na sakrálne rúcha (kazule, pluviály, dalmatiky) sa nechávala inšpirovať prírodou aj snami.
Po rozpade Rakúsko – Uhorska zanikol aj spolok a dielne prešli pod výrobné družstvo Detva. Zmenili sa aj zákazky, zmizli tie pre šľachtické rodiny, prišli Mária Hollósyová ešte niekoľko rokov pracovala sama.
Aj tieto články realizujeme v rámci projektu „Ženy v komunite – od dobročinnosti k rovnocennej práci v komunitách”, ktorý bol podporený z programu Domáce a rodovo podmienené násilie, ktorý je financovaný z Nórskeho finančného mechanizmu 2014 – 2021 a štátneho rozpočtu Slovenskej republiky.
„Spoločným úsilím k zelenej, konkurencieschopnej a inkluzívnej Európe”
Prečítajte si viac:
